Vyčinenie surovej kože prebieha v garbiarni. Ide vo svojom princípe o prastarý proces používaný od praveku (a to doslova) na zbavenie sa všetkého biologického, čo by spôsobilo hnilobu, znehodnotenie suroviny a vytvorí trvácny materiál na rôzne použitie. Spôsob spracovania dáva hotovej usni rôzne vlastnosti.

Existujú tri základné postupy na spracovanie surových koží:
činenie rybím tukom: v dnešnej dobe už výnimočné spracovanie hlavne koží z vysokej zveri na čistiace utierky – jelenice, alebo na špeciálne oblečenie

triesločinenie: v minulosti najpoužívanejšie , ide o spracovanie kože za pomocí prírodných trieslovín z drevín, usne sú pevné, tvrdé, vhodné na opasky, sedlá, pevné tašky. Dnes prémiový, nákladný postup, výsledné kože však majú krásnu prirodzenú hnedú farbu rôznych odtieňov podľa použitej dreviny. (tu sa už často nahrádza prírodná zložka priemyselnými chemikáliami)

chromočinenie: najbežnejšie, najmenej nákladné. Výsledná koža je pružnejšia a mäkšia ako triesločinené. Požívajú sa soli chrómu, na prvé počutie to znie nebezpečne, neekologicky, „jedovato“ , avšak netreba mať žiadne obavy. V EU sú prísne predpisy čo sa týka dodržiavania postupov a chemikálií na zdravie a bezpečnosť výroby a následne aj užívaní takto spracovaných usní.

Líder v produkcii usní je Taliansko, celosvetovo určuje trendy a vývoj, v Európe má jednoznačne najväčší podiel výroby. (My používame usne „made in EU“). Treba však spozornieť, ak kožený výrobok nepochádza z EU, kde častokrát kontrola a predpisy neexistujú. Je známa napríklad aféra významného nemeckého reťazca na obuv, kde výroba obuvi prebieha v Číne a spotrebitelia v Európe mali zdravotné problémy, alergie, farebné ponožky.